Jar sa stala pre ženy utrpením. 

Každá druhá žena je podľa prieskumov posadnutá mániou, že by mala zhodiť. Tento stihomam sa netýka iba baculiek, ktorým by chudnutie prospelo. Ide o väčšinu normálnych stvorení, ktoré trpia pocitom, že nie sú z rodu špagety. Na tejto téme bez pardónu na jar fičíme všetky. Som v klube, dievčatá. Až na tých zopár mimozemšťaniek, ktoré si dajú sviečkovú s troma knedlíkmi, za tým štrúdľu, kávu so šľahačkou, a napriek tomu vyzerajú ako napuchnuté cverny. Mám takú kamarátku, z toho človeka prepadne zlosť, menejcennosť, krivda a bolestivá donebavolajúca nespravodlivosť. Táto neuróza z vizáže tu bude dovtedy, kým štíhli ľudia budú úspešní, a tuční ousideri. Pozorovaním samej som prišla na to, že sme ( ruku na srdce!) masochistky. To celé, čo sa skrýva za chudnutím nie je iba chémia, hladina cukru v krvi, gény a čojaviem čo ešte, čo sa dá ovplyvniť diétou, ale obyčajný hormón šťastia. Tento inokedy veselý pán  sa totiž nekamaráti s jarnou únavou!!!  Takže to, čo po zime vidíme v zrkadle, nie sme my, tak ako sa poznáme, ale fantom menom hormonálny absťák. Duša trpí ticho, ale intenzívne. A to aj v prípade, že o vlastnej hmotnosti usilovne trúsime vydarené vtipy a tvárime sa nad vecou. Žiaľ, tej sa nechce radovať ani chudnúť, napriek tomu, že sa dennodenne kontrolujeme, vážime, obmedzujeme. No, keď to nejde, tak to nejde… ( mimochodom sympatická melódia s trochu pesimistickým textom…-:)) Vlastne je vôbec pieseň s vyznaním, kde sa spieva o diéte? Akože… najkrajšia si, ked držíš diétu…? NIE!

P.S.

Žbirka v jednom hite spieva… Najkrajšia si, keď si češeš vlasy...  Peter Nagy … Svet je krásny zadok v obtiahnutých džínsach... a drsno romantický Tasler spieva…. Výška, váha, obvod hlavy, vredy z nesprávnej stravy, veľké sľuby malé činy,  anarchia disciplíny, odpovede bez prípravy…  nevieme kto sme, možno nám chýba, len ľudský rozmer…

/ … pozri V zime a naj nikdy nechudni!